晃纛

I-ťing

História I-ťing

I-ťing je vlastne staroveké čínske orákulum, známe je tiež ako „Kniha premien.“ Ide o starovekú čínsku knihu, ktorá je považovaná za jednu z najdôležitejších textov v čínskej filozofii a kultúre. Jedným zo spolutvorcov tohto učenia je aj Konfucius. Súčasná podoba 64 znakov je spájaná so žiakmi Konfucia a je považovaná za učebnicu filozofie.

Pôvod I-ťingu je nejasný, ale väčšina vedcov sa domnieva, že bol napísaný v období dynastie Zhou (1046 – 256 pred Kr.). Podľa čínskej tradície bol I-ťing vytvorený legendárnym cisárom Fu-Simom, ktorý žil v 3. tisícročí pred Kr. Fu-Sim mal údajne objaviť osem trigramov, ktoré sú základom hexagramov I-ťingu. V období dynastie Zhou bol I-ťing používaný ako veštba. Veštci používali rôzne metódy na vytvorenie hexagramu, napríklad kladenie mušlí alebo čítanie z čajových lístkov. Každý hexagram mal svoj vlastný význam, ktorý poskytoval veštcovi radu alebo varovanie. V období dynastie Han (206 pred Kr. – 220 n. l.) sa I-ťing stal predmetom intenzívnych štúdií. V tomto období boli napísané mnohé komentáre a interpretácie I-ťingu. V období dynastie Tang (618 – 907 n. l.) sa I-ťing stal jedným z piatich klasických čínskych textov. Tieto texty boli považované za základ čínskej civilizácie a boli povinným čítaním pre všetkých vzdelancov. V období dynastie Song (960 – 1279 n. l.) sa I-ting stal predmetom štúdií taoistov. Taoisti verili, že I-ťing je zdrojom múdrosti a inšpirácie, ktoré môžu pomôcť ľuďom dosiahnuť osvietenie.

Hexagramy

I-ťing sa skladá zo 64 hexagramov, ktoré sú vytvorené kombináciou šiestich čiar, ktoré môžu byť buď pevné (yang) alebo prerušované (yin). Každý hexagram má svoje vlastné pomenovanie, symbol a význam. Zoznam a základné vysvetlenie hexagramov nájdete na tomto odkaze.

Na vytvorenie hexagramu sa používajú dve základné metódy:

  • Hádzanie stoniek rebríčka obyčajného - stonky sú pozdĺžne rozrezané. Podľa toho, či stonka dopadne na rozpolenú, alebo okrúhlu stranu sa vytvorí hexagram.
  • Hádzanim šiestich mincí - na každú stranu mince je vyobrazená jedna pevná a jedna prerušovaná čiara. Hodí sa šesť mincí a podľa toho, ako padnú, sa vytvorí hexagram.
  • Hádzanie tromi mincami - pre každý riadok hexagramu sa hádže 3 mincami. Počtu rubov a lícov tvorí riadok hexagramu. Pri tomto postupe môžu vzniknúť premenné hexagrami, ktoré lepšie popisujú veštbu.

Presný postup na nájdenie hexagramu pomocou troch mincí najdete na tomto odkaze. Tento postup používa aj orákulum na veštenie na našej stránke.

Keď sa vytvorí hexagram, môže sa interpretovať rôznymi spôsobmi. Niektorí ľudia sa riadia tradičnými interpretáciami, ktoré sú založené na čínskej filozofii a kultúre. Iní sa snažia vytvoriť si vlastnú interpretáciu, ktorá je založená na ich vlastných skúsenostiach a chápaní sveta.

Tu je niekoľko príkladov toho, ako sa hexagramy Itingu môžu použiť na veštenie:

  • Ak sa niekto rozhoduje, či má prijať pracovnú ponuku, môže použiť Iting na získanie rady.
  • Ak sa niekto snaží pochopiť, prečo sa v jeho vzťahu vyskytujú problémy, môže použiť Iting na získanie vhľadu.
  • Ak sa niekto snaží nájsť smer vo svojom živote, môže použiť Iting na získanie povzbudenia.


Jung a I-ting

Švajčiarsky psychológ Carl Gustav Jung (1875 – 1961) bol jedným z prvých západných vedcov, ktorí sa vážne zaoberali I-ťingom. Jung veril, že hexagramy I-tingu sú symbolmi archetypov, ktoré sú univerzálnymi obrazmi a predstavami, ktoré existujú v nevedomí všetkých ľudí. Jung sa o I-ťing zaujímal už od mladosti. V roku 1910 sa stretol s nemeckým sinológom Richardom Wilhelmom, ktorý mu pomohol preložiť I-ťing do nemčiny. Jungov preklad I-ťingu bol vydaný v roku 1923 a mal významný vplyv na rozvoj analytickej psychológie. Archetypy sú podľa Junga základnými stavebnými kameňmi ľudskej psychiky. Sú to základné vzory, ktoré formujú naše myšlienky, pocity a správanie. Jung veril, že I-ťing môže byť použitý ako nástroj na pochopenie nevedomia. Keď sa ľudia zaoberajú hexagramami I-ťingu, môžu sa naučiť viac o svojich vlastných archetypoch a o tom, ako tieto archetypy ovplyvňujú ich životy. Jungov výskum I-ťingu mal významný vplyv na rozvoj analytickej psychológie. Veril, že I-ťing môže byť použitý ako nástroj na pochopenie nevedomia a na podporu osobného rastu.

I-ting v súčasnosti

I-ťing je stále populárny v Číne a v ďalších častiach Ázie. V posledných rokoch sa však stal čoraz populárnejší aj na Západe. Mnohí ľudia sa obracajú na I-ťing, aby našli odpovede na svoje otázky a inšpiráciu pre svoj život. I-ťing je komplexný a mnohovrstvový text, ktorý môže byť interpretovaný rôznymi spôsobmi. Niektorí ľudia veria, že I-ťing je jednoducho systém veštby, zatiaľ čo iní veria, že je to hlboká filozofická a psychologická práca. I-ťing je fascinujúci a inšpiratívny svet, ktorý má čo ponúknuť ľuďom všetkých kultúr. Je to text, ktorý môže byť interpretovaný rôznymi spôsobmi a ktorý môže byť zdrojom múdrosti a inšpirácie pre celý život.