Život je skutočnosti jednoduchý, ale trváme na jeho skomplikovaní. (Konfucius)
I-ťing je vlastne staroveké čínske orákulum, známe je tiež ako „Kniha premien.“ Ide o starovekú čínsku knihu, ktorá je považovaná za jednu z najdôležitejších textov v čínskej filozofii a kultúre. Jedným zo spolutvorcov tohto učenia je aj Konfucius. Súčasná podoba 64 znakov je spájaná so žiakmi Konfucia a je považovaná za učebnicu filozofie.
Pôvod I-ťingu je nejasný, ale väčšina vedcov sa domnieva, že bol napísaný v období dynastie Zhou (1046 – 256 pred Kr.). Podľa čínskej tradície bol I-ťing vytvorený legendárnym cisárom Fu-Simom, ktorý žil v 3. tisícročí pred Kr. Fu-Sim mal údajne objaviť osem trigramov, ktoré sú základom hexagramov I-ťingu. V období dynastie Zhou bol I-ťing používaný ako veštba. Veštci používali rôzne metódy na vytvorenie hexagramu, napríklad kladenie mušlí alebo čítanie z čajových lístkov. Každý hexagram mal svoj vlastný význam, ktorý poskytoval veštcovi radu alebo varovanie. V období dynastie Han (206 pred Kr. – 220 n. l.) sa I-ťing stal predmetom intenzívnych štúdií. V tomto období boli napísané mnohé komentáre a interpretácie I-ťingu. V období dynastie Tang (618 – 907 n. l.) sa I-ťing stal jedným z piatich klasických čínskych textov. Tieto texty boli považované za základ čínskej civilizácie a boli povinným čítaním pre všetkých vzdelancov. V období dynastie Song (960 – 1279 n. l.) sa I-ting stal predmetom štúdií taoistov. Taoisti verili, že I-ťing je zdrojom múdrosti a inšpirácie, ktoré môžu pomôcť ľuďom dosiahnuť osvietenie.
Dynastia Čou (1046 – 256 pred n.l.): Počas tohto obdobia vznikol základný text I-ťingu, známy ako Čou I. Kráľ Wen a vojvoda Čou sú považovaní za kľúčových prispievateľov k textu, ktorí k nemu pridali filozofické komentáre prehĺbujúce jeho intelektuálny a morálny význam.
Konfuciánske a taoistické vplyvy: Sám Konfucius sa hlboko zaujímal o I-ťing, vnímal ho však skôr ako návod na cnostný život než len ako veštecký nástroj. Podľa tradície vyhlásil, že keby mal viac rokov života, venoval by ich štúdiu I-ťingu, aby sa vyhol veľkým chybám.
Dynastia Chan (202 pred Kr. – 220 po Kr.): I-ťing bol zaradený medzi Päť klasických kníh a intenzívne študovaný učencami. Prežil pálenie kníh za dynastie Čchin a stal sa ústredným textom čínskeho intelektuálneho a kultúrneho života.
Vplyv vo východnej Ázii: I-ťing sa rozšíril do Kórey a Japonska, kde ho študovali a interpretovali miestni učení a filozofi. V Kórei vytvoril I Hwang významné štúdie o I-ťingu, zatiaľ čo v Japonsku nadobudol význam počas obdobia Edo, kedy o ňom bolo vydaných vyše 1 000 kníh.
Jezuitskí misionári (17. storočie): Jezuiti priniesli poznatky o I-ťingu do Európy, kde vzbudili záujem západných učencov. Medzi najvýznamnejších osobností patril nemecký matematik a filozof Gottfried Wilhelm Leibniz, ktorý videl paralely medzi svojim binárnym systémom a symbolikou I-ťingu.
Moderný pohľad (20. storočie): V 20. storočí došlo k oživeniu záujmu o I-ťing na Západe, najmä počas kontrakultúrneho hnutia v 60. rokoch. Učenci ako Richard J. Smith mapovali vývoj I-ťingu a jeho globálny vplyv, pričom zdôrazňovali jeho trvalú príťažlivosť a vplyv na rôzne oblasti vrátane filozofie, literatúry a vedy.
Jungov záujem o I-ťing: SŠvajčiarsky psychiater Carl Jung sa o I-ťing začal intenzívne zaujímať po tom, čo ho objavil v roku 1919. Jung považoval I-ťing za praktický nástroj a často sa naň odvolával vo svojich publikáciách, seminároch, listoch aj klinickej praxi. Videl v ňom prostriedok na odhaľovanie psychického stavu človeka a komunikáciu s duchovným svetom.
Jungova spolupráca s Richardom Wilhelmom: Jungove osudové stretnutie s Richardom Wilhelmom v roku 1929 pomohlo vybudovať most psychologického porozumenia medzi Východom a Západom. Wilhelmov preklad I-ťingu doplnený o Jungov úvod sa stal základným dielom pre všetkých, ktorí sa chceli hlbšie ponoriť do tohto starovekého textu.
Psychoterapeutické využitie: Jung využíval I-ťing počas terapií, aby pomohol klientom prechádzať ich psychologickými cestami. Veril, že I-ťing dokáže odhaliť nevedomé sily, ktoré formujú človekovu skúsenosť, a poskytnúť vedenie pre osobný rast a uzdravenie.
Globálny vplyv: I-ťing sa naďalej študuje a používa po celom svete, ponúkajúc pohľad na osobnú i univerzálnu zmenu. Jeho symbolika a filozofická hĺbka inšpirovali nespočetné interpretácie a využitia – od veštenia cez meditáciu až po filozofický výskum.
Príspevky moderných bádateľov: Súčasní učení a dátoví vedci navrhli nové metódy interpretácie I-ťingu, pričom využívajú rámce dátovej vedy na zvýšenie jeho presnosti a relevantnosti v modernom výskume.
Bohatá história I-ťingu a jeho hlboký vplyv na východnú aj západnú myšlienku z neho robia nadčasový zdroj na pochopenie dynamiky zmien a kontinuity vo vesmíre. Jeho trvalá múdrosť naďalej sprevádza a osvecuje tých, ktorí hľadajú poznanie a duchovný vhľad.